narodený v roku 1973 v Santiago de Chile, architekt s viac ako 22 rokmi skúseností výstavby zo surovej hliny, pracoval na rekonštrukciách stavieb u architekta Marcla Cortesa, kde sa najviac zoznámil s materiálom a jeho použitím. Vypracoval rozsiahlu prácu o záchrane architektonického dedičstva, čo po silnom zemetrasení v Čile prispelo k jeho naozajstnej záchrane. Vedie architektonickú kanceláriu a stavebnú firmu, obe zamerané na architektúru z hliny.
Pre Patrícia som pracoval v Santiago de Chile jeden a pol roka. V jeho ateliéri sa prioritne venovali rekonštrukciám, ale aj novostavbám, ktoré používali surovú hlinu (tierra cruda) ale aj iné naturálne materiály. Patriciov ateliér nebol len architektonický, ale priamo všetci sa zúčastňovali aj na prácach na stavbách, najmä tam, kde si bežní robotníci už nevedeli rady. No robili aj workshopy najme pre vidiecke obyvateľstvo, aby obnovovali a zachovávali tradičné stavebné postupy.
Ako a prečo si sa dostal k používaniu hliny v architektúre?
„Mojím hlavným záujmom je udržať hlinu ako material v kontexte krajiny s vysokou seizmickou aktivitou. Hlina je tu poznačená nedôverihodnosťou, rovnako ako všade, ale tu tiež kvôli zemetraseniam. Dostal som sa k tomu náhodou, v mojej dobe nás toto v škole neučili.
Stretol som sa s architektom, ktorý pracoval s hlinou. Pri spolupráci s ním môj záujem a náklonnosť k hline rástli. Je nás málo, možno v celom Čile tak 200.
Kto sú tvoji zákazníci? Kto sa o tento materiál zaujíma?
„Naši klienti sú rôznorodí okruh ľudí. Vo všeobecnosti by som povedal že sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Tí prví hľadajú lacnú a ekonomickú stavbu a myslia si, že keď je to dom z prírodného materiálu, že bude viac ekonomický. Tí druhí majú špeciálny záujem o alternatívne materiály, ktoré sú viac ekologické. Títo viac vnímajú otázky životného prostredia a využitia energie. Vo všeobecnosti obidve skupiny ľudí už mali skúsenosť s hlinou nejakého druhu, poznajú a navštívili domy tohto typu.“
Aký význam má vytvorenie siete pre prepájanie ľudí s tvojim nastavením k práci a prírode?
„Myslím si, že je dôležité môcť ukázať čo robíme, a aby viac ľudí sa mohlo rozhodnúť stavať z iných druhov materiálov a systémov. Na druhej strane pokladám
za dôležité vytvorenie sietí, ktoré by tomu dopomohli. Aby viac ľudí vedelo že existujeme, a aby vedeli že aj iní ľudia robia to isté. Zároveň si myslím, že by to mali byť otvorené siete, do ktorých by sa mohli začleniť ľudia, ktorí majú rovnaké životné nastavenie.“
Aké je podľa teba zdieľanie poznania?
„Zdá sa mi to veľmi dôležité a zároveň si myslím že musíme prehlbovať vedomosti.“
Čo je podľa teba ekodedina?
„Myslím si že je to opodstatnený pokus o vybudovanie alternatívy k životu v komunite ako ho poznáme dnes. Zároveň to považujem za volanie o pozornosť a
vyjadrenie nechuti voči konzumnej spoločnosti, v ktorej žijeme. Na druhej strane mi to pripadá ako niečo veľmi izolované a uzavreté, čo ma privádza k myšlienkam idealizácie reality, ktoré nie vždy, myslím, že nikdy nefungujú.“
